Či 55 alebo 75.

Myslím si, že ľudia sú veľmi závistliví a v dnešnej dobe aj zlí. Vidia iba to, čo chcú vidieť a to ma veľmi vytáča. Prečo sa nepozrieme do vlastného zrkadla? Prečo musíme súdiť druhých keď sami máme nedostatky? Preto sa chcem podeliť so situáciou ktorá sa mi deje stále častejšie.

Sedím s kamarátmi v bare a jeden na mňa s otázkou, "si nejako pribrala nezdá sa ti? ".. Druhý mi vraví, " Prečo toľko jedávaš, potom zbytočne cvičíš, " .. Tretí hneď, "nejedz tie chipsy, veď ide leto! "..

Ani si neviete predstaviť ako bolia tieto otázky, pretože za nimi je veľmi dlhý príbeh. Príbeh ktorý ukrýva veľa plaču doma v posteli, pred zrkadlom, pri jedení, pri vážení alebo meraní. Som človek ktorý bojuje s PPP. Som človek, ktorý sa snaží nájsť rovnováhu v jedle. Som človek, ktorému nie je jedno čo a aké jedlo bude poháňať moje telo. Som človek, ktorý niekedy na tanieri s jedlom videl iba čísla. Koľko má kalorií tá ryža, to mäso a zemiaky k tomu. Hlavne som človek ktorý si prešiel nábehom na anorexiu až k záchvatovitému prejedaniu. Verte mi ak si uvedomíte že na tanieri nevidíte jedlo, ale len čísla, zraní vás to. Pretože všetko sa odohráva v hlave a človek ktorý si týmto neprešiel to nepochopí. Keď si uvedomíte že okolie vás už má plné zuby pretože stále rozprávate o jedle, o kaloriách, o tom ako si nemôžete dať " zmrzlinu" pretože  vám to kalorie nedovolia. Tak vtedy príde moment kedy sa musíte rozhodnúť či budete bojovať ale ostanete na pospas svojej hlave a úplne stratíte kontrolu nad jedlom .

Otázkou ale je, čo odpovedám na takéto otázky, ako reagujem, a ako sa učím mať lepší vzťah s jedlom. 

Ak mi život prinesie tieto otázky, odpoviem jednoducho. Moje telo, moja starosť, môj život. Nikto nemá právo súdiť ma, pretože nikto z nich môj život nežije. A pripomínam vám že odpovedať o tom že ide o celkový príjem jedla za deň je úplne zbytočné. Stále tú su tí, ktorý veria že jesť po 18:00 sa nemôže. Smutné je vlastne to, že keď som mala 52 kíl bola som veľmi chudá, keď mám 65 som príliš pribratá.Ľuďom nevyhoviete a stále si nájdu niečo, čím by vám ublížili. Dôležité je nenechať sa, pozrieť sa na seba, svoj pokoj a na svoje ciele.  

Riadím sa tým že žijeme len raz. Ak by som mala počúvať názory druhých tak v živote nič nedosiahnem, nič nevyskúšam, a nikam sa nedostanem, neposuniem. Práve preto by si mal/a žiť podľa svojich predstáv, pretože ak budeš v budúcnosti stará/ý, povieš si že si žil tak ako si ty chcel. Myslím že to bude lepšia veta ako povedať , "ľutujem že som to neurobil kvôli ľuďom a ich názore na to. " ..

Hlavne si treba uvedomiť čo a komu povieš. Nikdy nevieš aký príbeh si človek zo sebou nesie. Neubližujme slovami. :) 

Ja vám želám krásny deň. :)